Fyzická aktivita a cvičenie u pacientov s astmou a chronickou obštrukčnou chorobou pľúc.
Fyzická aktivita a cvičenie u pacientov s astmou a chronickou obštrukčnou chorobou pľúc.
Účelom tohto článku je poskytnúť prístup založený na dôkazoch pre fyzickú aktivitu (FA) a cvičenie u pacientov s astmou a CHOCHP.
1. Astma
Mnohé klinické štúdie potvrdili, že pacienti s astmou majú menej FA a výraznejšie sedavý spôsob práce/života ako porovnateľná skupina populácie cez astmy. Znížené množstvo FA súvisí so strachom zo spustenie symptómov (vyvolanie astmatického záchvatu), s vplyvom počasia, s časovou tiesňou ako aj s presvedčením, že je potrebné sa vyhýbať FA.
Až u 90% pacientov s astmou, cvičenie bez prípravy je spúšťačom astmatických príznakov, ako sú kašeľ, sipot alebo dýchavičnosť. Počas cvičenia je prítomná strata tepla a vody v dôsledku intenzívne dýchania vzduchu, ktorý je chladnejší a suchší ako bežne, čo môže viesť k zúženiu priedušiek. Pri správnej premedikácii (užitiu liekov) pred cvičením a využitie „zahrievacieho" a „ochladzovacieho" cvičenia (každé v trvaní 15 minút), je výskyt cvičením vyvolaných príznakov astmy nízky. Existuje rozsiahle množstvo literatúry podporujúce tvrdenie, že cvičenie má blahodarný vplyv na kardiopulmonálne zdravie, príznaky astmy ako aj kvalitu života.
V súčasnej dobe je Americké kolégium športových lekárov (ACSM) odporúča aeróbne cvičenie aspoň 2-3 dni v týždni, ale iba menej ako 50% pacientov dodržiava tento režim. Aeróbne cvičenie, ako je chôdza alebo cvičenie, ktoré používa veľké svalové skupiny, je vhodné u pacientov s astmou, zatiaľ čo iné cvičenie, ako je napr. beh, jazda na bicykli alebo basketbal, môže s väčšou pravdepodobnosťou spôsobiť príznaky astmy pri tréningu. V súčasnej dobe neexistuje jednotné odporúčanie na optimálnu intenzitu, platí však, že cvičenie nesmie byť v maximálnom úsilí. Optimálne trvanie cvičenia je 20-30 minút (+ zahrievacia fáza), aj keď pacienti v začiatkom cvičebného programu nebudú zvládať tento čas a len postupne dosiahnu cieľ.
Program pľúcnej rehabilitácie (PPR) sa často odporúča u pacientov s CHOCHP a astmou (pozri nižšie). Doteraz existujúce dáta naznačujú, že dychová rehabilitácia zlepšuje toleranciu a / alebo zdravotný stav / kvalita života u osôb s astmou. Americká hrudníková spoločnosť (ATS) odporúča PPR u pacientov, ktorých ochorenie pľúc (vrátane astmy) vedie k strate nezávislosti; úzkosť alebo dýchavičnosť pri aktivite alebo obmedzenia v sociálnej sfére. Chôdza u pacientov s astmou môžu zlepšiť kvalitu života a kontrolu astmy.
Približne u polovice pacientov môže byť astma vyvolaná alebo zhoršená pôsobením alergénov, ako sú roztoče, plesne, škodcovia (šváby, hlodavce), zvieracia srsť, a peľ. Okrem toho, tieto alergény môžu tiež vyvolať nádchu, zápal nosových dutín, čo sťažuje pacientovi zapojiť sa do fyzickej aktivity. Preto je dôležitá spolupráca s alergológom, ktorý individuálne zhodnotí nastavenie cvičebného programu a zváži v prípade potreby pridanie farmakologickej liečby.
Základné pravidlá:
⦁ užívajte všetky predpísané lieky na astmu podľa inštrukcií lekára
⦁ spýtajte sa svojho lekára, či potrebuje užívať liek pred začiatkom cvičenie, aby sa zabránilo príznakom astmy
⦁ vždy majte pri cvičení po ruke svoju záchrannú medikáciu, tzv. uvoľňovač
⦁ urobte dlhšie zahriatie tela pred a ochladenie po cvičení (15 minút)
⦁ odložte cvičenie v prípade, že máte príznaky zhoršenie astmy, ak ste prechladnutý alebo máte iné respiračné ochorenia
⦁ pred cvičením skontrolujte peľové správy. V prípade zvýšeného výskytu vášho alergénu preferujte cvičenie doma pri zatvorených oknách
⦁ počas cvičenia dýchajte nosom
⦁ pri cvičení vonku sa vyhýbajte miestam so zvýšeným výskytom alergénov.
Okrem aeróbneho cvičenia ďalšími vhodnými cvičeniami je joga. Bolo preukázané, že joga a bránicové dychové cvičenia vedú k zlepšenie astmy.
2. CHOCHP
Pacienti s CHOCHP majú prevažne „sedavý" spôsob života a práce. Ich život je často opisovaný ako dolu padajúca špirála, kde ochorenia spôsobuje dýchavicu, ktorá vedie k obmedzeniu pohybu a sociálnej izolácii. Toto vedie k zníženiu fyzickej aktivity, k ochabnutiu svalov, k zvýrazneniu dýchavice atď.
Z pohľadu zlepšenia kvality života a udržanie relatívneho zdravia je preto dôležité vypracovať komplexný program intervencie na základe dôkladného vyhodnotenia stavu pacienta. Program intervencie (PPR) by mal zahŕňať individuálny prístup k terapii, cvičenie, vzdelávanie a zmeny správania – jeho cieľom je zlepšiť fyzickú a psychickú kondíciu osôb s chronickým respiračným ochorením a posilniť zdravie. Zlepšenie kondície znižuje depresívne a úzkostné symptómy, zlepšuje kvalitu spánku ako aj znižuje počet hospitalizácií.
Vypracovanie takého programu vyžaduje multidisciplinárny prístup. Programy by mali byť obvykle koordinované pneumológom, za spolupráce s fyzioterapeutom, psychológom, diétnou sestrou, sociálnou sestrou apod. Pacienti využívajú PPR programy (platné pre USA, pozn. redakcie) ambulantne, počas hospitalizácie alebo doma.
Všeobecný pravidlom u pacientov s CHOCHP je zvýšiť uvedomenie pacientov a podporovať aeróbne aktivity, strečing a posilňovacie cvičenia. Dobrým východiskovým bodom je začínať pomaly aeróbne aktivity, prostredníctvom chôdze rozvíjať vytrvalosť, silu a rovnováhu. Všeobecne platí, že pacienti by mali začať s pomalou chôdzou a zvýšiť prejdenú vzdialenosť každý deň, venovať pozornosť dýchavičnosti a zastaveniu/ oddychu kedykoľvek to potrebujú.
Praktické tipy pre pacientov CHOCHP:
⦁ užívajte všetky predpísané lieky na CHOCHP podľa inštrukcií lekára
⦁ použite inhalátor s rýchlo účinkujúcim liekom ( tzv. záchranná liečba) 15 minút pred začatím cvičenia. Majte ho vždy po ruke
⦁ obmedzte dlhodobé sedenie. Vstaňte každých 20 minút a prejdite sa, ak sa dá
⦁ zaraďte cvičenie medzi vaše denné aktivity. Aj malá zmena vám môže zmeniť váš zdravotný stav – miesto toho, aby ste požiadali niekoho o pohár vody vstaňte a prineste si ho
⦁ pri cvičení sa neponáhľajte
⦁ každý ďalší deň vášho cvičenia upevni dosiahnuté výsledky, ktoré sa dostavia po krátkej dobe pravidelného cvičenia
⦁ vždy, keď cítite nedostatok vzduchu, cvičenie prerušte a oddýchnite si. Nikdy nepreceňujte svoje sily
⦁ urobte zahrievacie cvičenie ( niekedy stačí zvýšiť intenzitu bežného pohybu) 15 minút pred samotným cvičením. Najvhodnejší je ľahký strečing
⦁ nezabúdajte na fázu „ vychladnutia"- tzn. Po cvičení zaraďte strečingové cviky alebo len znížte intenzitu vášho cvičenia
⦁ po cvičení aspoň 2 hodiny nejedzte.
Základné typy pre chôdzu:
⦁ začnite s pomalou chôdzou a skúste „pridať" každý deň
⦁ zastavte sa a oddýchnite si, kedykoľvek pocítite nedostatok vzduchu
⦁ pokúste sa zájsť o 1 meter ďalej každý deň; nikdy však nezabúdajte, že musíte prejsť aj cestu spať
⦁ chôdza by mala trvať aspoň 20 minút
⦁ nezabudnite si vziať svoj mobilný telefón; alebo sa prechádzajte s inou osobou.
⦁ Ak používate oxygenátor, dbajte, aby ste sa nepotkli o hadičky a sledujte nerovnosti na ceste/chodníku
⦁ Buďte vždy vhodne obutý a oblečený
⦁ svoje prechádzky limitujte počasím – nie je vhodne, aby ste sa prechádzali pri extrémnych podmienkach – silný vietor, silný dážď, námraza atď.
⦁ V prípade nepriaznivého počasia majte náhradný plán pre pohybovú aktivitu.
Posilňovacie cvičenia hornej časti tela, vrátane použitia ľahkých činiek a odporových (pružných) pásov môže byť užitočné u pacientov s CHOCHP, pretože tieto typy cvičení prispievajú k zvýšeniu svalovej sily dýchacích [svalov.
Zníženie sily kostrového svalstva je jedným z častých mimo pľúcnych nepriamych príznakov CHOCHP; pretože pacienti majú často problém s každodennými činnosťami, ktoré sa týkajú horných končatín, odporúčajú sa ľahké odporové cvičenia so zameraním na svaly ramenného pletenca. Bolo tiež dokázané, že joga má pozitívny vplyv na funkciu pľúc a ako celkovú schopnosť cvičenia u pacientov s CHOCHP. Dôležité je plánovanie FA počas dňa tak, aby boli pacienti čo najmenej unavení (snáď dopoludnia) – toto zadelenia pomôže udržať konzistenciu cvičenia, čo je dôležité pre zlepšenie celkovej fyzickej zdatnosti
a výsledky sú viditeľné (čo môže viesť k ich motivovať, aby zostali fyzicky aktívni). V prípade, že pacienta je na domácej oxygenoterapii, je dôležité pripomínať, aby pacient používal kyslík pri činnosti ( s predpísaným prietokom). Našpúlenie pier a vydychovanie cez ústa môže tiež pomôcť pri fyzickej námahe a môžu spomaliť rýchlosť dýchania a znížiť dýchavičnosť. Je dôležité inštruovať pacientov, aby nádych bol nos a výdych cez zošpúlené
pery/ústa dvakrát tak dlho, ako bol nádych. Táto technika je prínosom pre každodenné úlohy, ktoré zahŕňajú zdvíhanie, predklon, alebo chôdzu do schodov.
Referencia:
Promoting Physical Activity and Exercise in Patients With Asthma and Chronic Obstructive Pulmonary Disease
Susan J. Corbridge, PhD, ACNP; Sharmilee M. Nyenhuis, MD
Journal for Nurse Practitioners. 2017;13(1):41-46.
Preklad: team „rozdychajto.sk"