Chlamýdie a mykoplazmy: každoročný problém...

Každý rok sa opakuje ten istý scenár. Záplava pacientov v čakárňach pediatrov, praktických lekárov pre dospelých a pneumológov. Spoločným menovateľom je väčšinou suchý dráždivý a záchvatovitý kašeľ, niekedy spojený až s pocitom napínania na zvracanie. Teploty bývajú len mierne zvýšené. Ak vám lekár urobí rýchly test na CRP, takisto je väčšinou negatívny alebo len mierne zvýšený. V ťažších prípadoch  môžu pacienti pociťovať nedostatok vzduchu a pískanie na hrudníku, zadýchavať sa pri chôdzi a niekedy aj pri bežnej aktivite. Často je rozuzlením tzv. sérologické vyšetrenie krvi, ktoré potvrdí infekciu chlamýdiami alebo mykoplazmami. 

O čo vlastne ide?

Chlamydia pneumoniae a Mycoplasma pneumoniae sú tzv. atypické baktérie. Patria medzi gram-negatívne baktérie a „atypickými" sa nazývajú pre to, že sa správajú inak ako „bežné" baktérie, ktoré spôsobujú infekcie dýchacích ciest. Nevedia si samé vytvárať energiu a na jej zabezpečenie využívajú bunky výstelky dýchacích ciest, na ktorých takto parazitujú. Prežívajú vo vnútri buniek a práve preto sú ťažko zistiteľné bežnými metódami a takisto pri liečbe nezaberá veľa z bežne používaných širokospektrálnych antibiotík. Spôsobujú infekcie dýchacích ciest, najčastejšie zápaly priedušiek a pľúc, môžu však byť pôvodcom aj zápalu prínosových dutín a iných orgánov. Často sa vyskytujú formou menších epidémii, postihujú celé kolektívy, napríklad v otvorených kanceláriách, triedach alebo na internátoch. Môžu skomplikovať priebeh a zhoršiť stav pacientom, ktorí sa liečia na iné, chronické respiračné ochorenia (astma, chronická obštrukčná choroba pľúc, pľúcna fibróza a pod.). Pacienti sa často trápia niekoľko týždňov, kým sa dočkajú správneho stanovenia diagnózy. 

Ako sa diagnóza zistí?

Klasické výtery alebo bakteriologické vyšetrenie vykašľaných hlienov nie je dostatočné na zistenie atypických pôvodcov infekcie. Na ich potvrdenie existujú špeciálne sety na výter z nosohltana, týmto vyšetrením sa však tiež pôvodca zistí málokedy. Preto sa v diagnostike najviac využíva sérológia, to znamená stanovenie protilátok proti chlamýdiám a mykoplazmám v krvi. Väčšinou nám povie, či sa jedná o aktívnu infekciu (práve prebiehajúcu), doznievajúcu, alebo či ide o už prekonané ochorenie. Lekár sa však musí riadiť hlavne „sedliackym rozumom",  alebo inak povedané „liečiť pacienta, nie papier". Ide o to, že niektorí pacienti majú aj po dobratí antibiotík a normalizácii stavu ešte vysoké protilátky a výsledok môže byť mätúci. Preto treba výsledok tohto vyšetrenia hodnotiť prísne individuálne, posúdiť najskôr to, či a aké ťažkosti má pacient a na základe získaných informácii interpretovať výsledok sérologického vyšetrenia. Ak pacient dobral antibiotiká, má sa dobre a protilátky sú ešte vysoké, ide o variant odpovede imunitného systému na tento typ infekcie. Každý pacient sa totiž s chlamýdiami a mykoplazmami vysporiadava iným tempom. Preto sa niekedy protilátky opakovane kontrolujú. 

A čo s pretrvávajúcim kašľom?

Suchý, dráždivý a vyčerpávajúci kašeľ často trvá aj po preliečení infekcie antibiotikami. Je to spôsobené tým, že atypické baktérie vedia v dýchacích cestách navodiť stav podobný astme, s pískaním na hrudi a zvýšenou dráždivosťou priedušiek pri rôznych podnetoch, ako je napríklad chladný vzduch alebo fyzická aktivita. Ak si s takýmto pacientom praktický lekár nevie rady, po tom, čo sa vyskúša celý arzenál liekov na zastavenie kašľa, pošle pacienta väčšinou k pneumológovi. Ten pacientovi okrem RTG snímky urobí spirometrické vyšetrenie, ktoré môže potvrdiť práve už spomínanú situáciu, teda stav podobný prieduškovej  astme.  Ak zhodnotí , že pacient má podobný problém, môže pacientovi predpísať špeciálne inhalačné lieky, ktoré väčšinou obsahujú tzv. betamimetikum (látku na roztiahnutie priedušiek), kortikoidy (protizápalové liečivá) alebo ich kombináciu. Pacientovi najskôr dôkladne vysvetlí, ako uvedený liek inhalovať.  Úspešnosť takýchto liečiv je väčšinou vysoká, kašeľ vymizne do niekoľkých dní. 

Sú chlamýdie a mykoplazmy nebezpečné?

Ak pacient rád „googli" a vyhľadáva informácie cez internet, niekedy sa v tom množstve nevie zorientovať, správne si ich význam interpretovať a hlavne posúdiť ich dôveryhodnosť. Podľa odborných odporúčaní Českej lekárskej spoločnosti J.E.Purkyně a aj iných odborných spoločností sa informácie o tom, že infekcia chlamýdiami spôsobuje infarkt srdcového svalu, urýchľuje aterosklerózu a vyvoláva roztrúsenú sklerózu, nepotvrdili serióznymi štúdiami a považujú sa za dezinformácie. Niektorí pacienti tomu však neveria a tlačia na ošetrujúceho lekára, aby im predpisoval antibiotiká až kým sa protilátky v ich krvi neznormalizujú. Tento postup však nie je správny, nakoľko väčšinou má viac negatívnych, ako pozitívnych účinkov a pacienti si ním zbytočne narušujú prirodzenú bakteriálnu flóru v tele. 

Záverom možno povedať, že chlamýdie a mykoplazmy spôsobujú nepríjemné a dlho sa vlečúce problémy, nepredstavujú však vo väčšine prípadov vážnejšie nebezpečenstvo a pri správnej liečbe pacient boj s nimi s pomocou lekára vyhráva. Ich súvislosť so závažnými ochoreniami kardiovaskulárneho a nervového systému sa nepotvrdila a preto z nich netreba robiť zbytočného strašiaka a pripisovať im väčší význam, než im skutočne prináleží. 

MUDr.Katarína Dostálová
Pneumológ
Pneumoftizeologická ambulancia, Poliklinika Strečnianska, Bratislava