Astmatický záchvat – viem ho zvládnuť aj sám?

Túto otázku si kladie mnoho pacientov trpiacich na astmu. Astma sa nám môže pripomenúť vtedy, keď to najmenej očakávame, napríklad na lyžovačke, keď to preženieme s pohybom na mraze alebo na letnej dovolenke ako reakcia na klimatizáciu. Toto sú najčastejšie príklady situácií z bežného života, ktoré môžu vyprovokovať akútny astmatický záchvat. Prvý astmatický záchvat väčšinou pacienta šokuje a spravidla sa končí na pohotovostnej ambulancii. U niektorých astmatikov sa však nemusí typický astmatický záchvat objaviť nikdy a jediným, čím na seba astma upozorňuje, je dráždivý kašeľ. Väčšina pacientov sa postupne naučí, ako sa počas záchvatu správať a aké zásady treba dodržiavať, aby ho dokázali zvládnuť aj bez nutnosti zásahu lekára.

V prvom rade je potrebné vedieť, ako astmatický záchvat vyzerá. Pacient náhle začína cítiť dušnosť, pocit nedostatku vzduchu. Má silné dráždenie na kašeľ a pocit zovretia hrudníka. Pri výdychu počuť piskoty alebo vŕzgavý zvuk. Sprievodnými javmi takejto udalosti býva aj búšenie srdca, psychické napätie až pocit strachu a potenie. Niekedy sa vyskytuje tras celého tela, prípadne svalové kŕče. Tieto ťažkosti sa u astmatikov vyskytujú hlavne v noci a skoro ráno. Je to dané určitými hormonálno-nervovými procesmi, ktoré sa v tomto čase dostávajú do popredia, a ktorých podrobnejšie vysvetľovanie nie je pre účel tohto článku potrebné. V prípade, že zažijete podobnú udalosť, je potrebné mať zautomatizovaný postup, čo v takejto situácii robiť.

Skúsme si liečbu akútneho astmatického záchvatu zhrnúť do niekoľkých základných krokov:

 

1.) Zachovajte kľud - je to ťažké, ale pokúste sa zachovať čo najväčšiu duchaprítomnosť (chladnú hlavu) a odvrátiť paniku. Ako to už v živote býva, ani v tejto situácii by sme ňou nič nevyriešili.

2.) Otvorte okno, resp. vyjdite na vzduch; to znamená, že sa pokúsite dostať niekde, kde je vo vzduchu vyššia koncentrácia kyslíka ako v uzavretej miestnosti. Pobyt v uzavretom priestore by aj po psychickej stránke situácii neprospel. 

3.)Zaujmite správnu polohu – a to tak, aby ste čo najefektívnejšie využívali svaly nápomocné pri dýchaní a neobmedzovali možnosti pohybu hrudníka. Je hlavne potrebné vyhnúť sa polohe v ľahu. Všetky dýchacie svaly, vrátane pomocných, sa budú môcť zapojiť, ak sa posadíte do mierneho predklonu a lakťami sa opriete o kolená.

4.) Použite svoj uvoľňovací liek – liek je vo forme inhalačného spreja a jeho účinok sa prejaví rýchlo ( do 5 minút po vdýchnutí). Uvoľňovač svojím účinkom rozširuje stiahnuté priedušky, čím sa pacientovi vo veľmi krátkom časovom intervale uľaví. Dôležité je uvedomiť si, že pacient, ktorý má aktuálne ťažkosti, má zmenené dychové parameter, a preto by mal používať lieky na akútne uvoľnenie priedušiek v sprejovej forme alebo cestou nebulizácie (elektrického inhalátora).

Vo väčšine prípadov použitie 1-2 dávok uvoľňovacieho lieku zabezpečí zlepšenie klinického stavu. V niektorých prípadoch si však stav vyžaduje podanie ďalších dávok uvoľňovača a súčasne zvýšiť dávku liekov kontrolujúcich vlastný alergický zápal (kortikoidy). Poučený a skúsený astmatik už vie, že astmatický záchvat môže mať široké spektrum prejavov a premenlivý priebeh, čo si vyžaduje mať doma určitý "arzenál” liekov a pomôcok. Ak ste astmatik – začiatočník, mal by Vám "rýchlokurz” na túto tému poskytnúť Váš ošetrujúci lekár. 

5.) Zvýšenie dávky kortikoidov – zvýšenie dávky tzv. kontrolórov, a to vo forme inhalácií ( zvýšením dávky už podávaných kortikoidov) alebo v tabletovej, tzv. systémovej forme. Je to ďalším bodom v domácej liečbe, ak nestačil postup uvedený v bodoch 1-4.

V súčasnej dobe je možné, ak používate liečbu kombinovanm preparátom ( uvoľňovač aj kontrolór v jednom inhalátore), zvýšiť dávku kortikoidu a  lieku na uvoľnenie naraz v jednej inhalácii. Koncept udržiavacej a uvoľňovacej liečby sa v súčasnosti začína viacej využívať (na túto možnosťsa informujte u svojho lekára).

 Kortikoidy vám predpíše lekár pri osobnej návšteve a poučí vás , v ktorej situácii ich máte užívať. Skúsenejší pacienti ( dobre spolupracujúci alebo pacienti s dlhoročnou diagnózou astmy) po dohovore s lekárom už vedia sami s týmito liekmi pracovať. Väčšinou ide o liek s účinnou látkou prednisone ( komerčne dostupný ako Prednison tbl.). Vo väčšine prípadov pacienti užívajú 15-20 mg denne v jednej rannej dávke, v celkovom trvaní 7-10 dní. Za takýto čas väčšinou dôjde ku výraznému zlepšeniu stavu a zároveň nestihne prísť k rozvoju závažnejších nežiaducich účinkov, ktoré sa vyskytujú pri dlhodobej liečbe.Ak si kortikoidy pacient naordinuje sám, resp. má ich na takúto situácie predpísané, je potrebné o tom pri najbližšej kontrole informovať lekára, aj napriek dobrému efektu domácej liečby.

6.) V prípade neúspechu všetkých uvedených opatrení z kategórie "čo môžem urobiť pre seba sám”, dochádza na rad hospitalizácia. U pacientov, ktorých stav sa zhoršuje dramaticky väčšinou prebehne pomocou formou hospitalizácie, cestou rýchlej lekárskej služby a centrálneho príjmu v nemocnici. Na tomto mieste poskytnú neodkladnú zdravotnú starostlivosť a následne pacienta hospitalizujú na pľúcnej, prípadne internej klinike. V prípade, že pacient napriek ťažkostiam navštívi svojho odborného lekára v ambulancii, dostane tzv. návrh na hospitalizáciu a s ním sa hlási na príslušnom pracovisku. V nemocnici pacienta čaká komplexná liečba, ktorá pozostáva z inhalácie kyslíka, tzv. nebulizácie "uvoľňovačov”-špeciálna forma inhalácie, pri ktorej sa zo strany pacienta nevyžaduje výrazná spolupráca, nakoľko inhaluje cez masku alebo náustok. Ďalej sa pokračuje v liečbe kortikoidmi, ktoré pacient dostáva pomocou vnútro žilových infúzii. V prípade sprievodnej infekcie dostáva pacient antibiotiká alebo antivirotiká. Zároveň starostlivosť smeruje aj k liečbe sprievodných ochorení pacienta, nakoľko astma aj jej liečba dokážu výrazne ovplyvniť ich priebeh (napr. vysoký krvný tlak, cukrovka, srdcové zlyhávanie atď.). U malého percenta pacientov má astma tendenciu prebiehať veľmi komplikovane a je veľmi ťažko kontrolovateľná liečbou. Takýto pacienti môžu v prípade komplikácii skončiť aj na jednotkách intenzívnej starostlivosti, alebo na ARO. Sú to však zriedkavejšie prípady, u ktorých väčšinou paralelne prebieha aj viac chronických ochorení dýchacieho alebo aj iných systémov. Často majú závažnejšie poruchy imunity alebo iný závažný zdravotný handicap.

Astma je ochorenie, pre ktoré je charakteristická mimoriadna variabilita. Dobre liečený a spolupracujúci pacient o nej nemusí ani vedieť úplne "encyklopedicky” všetko, avšak mal by poznať aj jej "odvrátenú tvár”, aby vedel, prečo sa oplatí byť s ňou "za dobre”. A každý pacient liečený na bronchiálnu astmu by mal mať aspoň základný prehľad o tom, čo robiť v situácii, keď príde záchvat a lekár nie je nablízku.

MUDr.Katarína Dostálová
Pneumológ
KPF I. SZU, UN Bratislava