Úvod - diskusné fórum


Hoci inhalačná farmakologická liečba (lieky) je základom liečby pacientov  s astmou a chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP),  pravidelná fyzická aktivita  a cvičenie môžu zlepšiť klinický  stav a kvalitu života pacientov.
Účelom tohto článku je poskytnúť prístup založený na dôkazoch pre fyzickú aktivitu (FA) a cvičenie u pacientov s astmou a CHOCHP.

1.    Astma
Mnohé klinické štúdie potvrdili, že pacienti s astmou majú menej FA a výraznejšie sedavý spôsob práce/života ako porovnateľná skupina populácie cez astmy. Znížené množstvo FA súvisí so strachom zo spustenie symptómov (vyvolanie astmatického záchvatu), s vplyvom počasia, s časovou tiesňou ako aj s presvedčením,  že je potrebné sa vyhýbať FA.
Až u 90% pacientov s astmou, cvičenie bez prípravy je spúšťačom astmatických príznakov, ako sú kašeľ, sipot alebo dýchavičnosť. Počas cvičenia  je prítomná strata tepla a vody v dôsledku intenzívne dýchania vzduchu, ktorý je chladnejší a suchší ako bežne, čo môže viesť  k zúženiu priedušiek. Pri správnej premedikácii (užitiu liekov) pred cvičením a využitie „zahrievacieho" a „ochladzovacieho" cvičenia (každé v trvaní 15 minút), je výskyt cvičením vyvolaných príznakov astmy nízky. Existuje rozsiahle množstvo literatúry podporujúce tvrdenie, že cvičenie má blahodarný vplyv  na kardiopulmonálne zdravie, príznaky astmy ako aj kvalitu života.
V súčasnej dobe je Americké kolégium športových lekárov (ACSM) odporúča aeróbne cvičenie aspoň 2-3 dni v týždni, ale iba menej ako 50% pacientov dodržiava tento režim. Aeróbne cvičenie, ako je chôdza alebo cvičenie, ktoré používa veľké svalové skupiny, je vhodné u pacientov s astmou, zatiaľ čo iné cvičenie, ako je napr. beh, jazda na bicykli alebo basketbal, môže s väčšou pravdepodobnosťou spôsobiť príznaky astmy pri tréningu. V súčasnej dobe neexistuje jednotné odporúčanie na optimálnu intenzitu, platí však, že cvičenie nesmie byť v maximálnom úsilí. Optimálne trvanie cvičenia je 20-30 minút (+ zahrievacia fáza), aj keď pacienti v začiatkom cvičebného programu nebudú zvládať tento čas a len postupne dosiahnu cieľ.
Program pľúcnej rehabilitácie (PPR) sa často odporúča u pacientov s CHOCHP a astmou (pozri nižšie). Doteraz existujúce dáta naznačujú,  že dychová rehabilitácia zlepšuje toleranciu a / alebo zdravotný stav / kvalita života u osôb s astmou. Americká hrudníková spoločnosť (ATS) odporúča PPR u pacientov, ktorých ochorenie pľúc (vrátane astmy) vedie k strate nezávislosti; úzkosť alebo dýchavičnosť pri aktivite alebo obmedzenia v sociálnej sfére. Chôdza u pacientov s astmou môžu zlepšiť kvalitu života a kontrolu astmy.
Približne u polovice pacientov môže byť astma vyvolaná alebo zhoršená pôsobením alergénov, ako sú roztoče, plesne, škodcovia (šváby, hlodavce), zvieracia srsť, a peľ.  Okrem toho, tieto alergény môžu tiež vyvolať nádchu, zápal nosových dutín, čo sťažuje pacientovi zapojiť sa do fyzickej aktivity. Preto je dôležitá spolupráca s alergológom, ktorý individuálne zhodnotí nastavenie cvičebného programu a  zváži v prípade potreby pridanie farmakologickej liečby.

Základné pravidlá:
⦁    užívajte všetky predpísané lieky na astmu podľa inštrukcií lekára
⦁    spýtajte sa svojho lekára, či potrebuje užívať liek pred začiatkom cvičenie, aby sa zabránilo príznakom astmy
⦁    vždy majte pri cvičení po ruke svoju záchrannú medikáciu, tzv. uvoľňovač
⦁    urobte dlhšie zahriatie tela pred  a ochladenie po cvičení (15 minút)
⦁    odložte  cvičenie v prípade, že máte príznaky zhoršenie astmy, ak ste prechladnutý alebo máte iné respiračné ochorenia
⦁    pred cvičením skontrolujte peľové správy. V prípade zvýšeného výskytu vášho alergénu preferujte cvičenie doma pri zatvorených oknách
⦁    počas cvičenia dýchajte nosom
⦁    pri cvičení vonku sa vyhýbajte miestam so zvýšeným výskytom alergénov.

Okrem aeróbneho cvičenia ďalšími vhodnými cvičeniami je joga. Bolo preukázané, že joga a bránicové dychové cvičenia  vedú k zlepšenie astmy.


2.    CHOCHP
Pacienti s CHOCHP majú prevažne „sedavý" spôsob života a práce. Ich život je často opisovaný ako dolu padajúca špirála, kde ochorenia spôsobuje dýchavicu, ktorá vedie k obmedzeniu pohybu a sociálnej izolácii. Toto vedie k zníženiu fyzickej aktivity, k ochabnutiu svalov, k zvýrazneniu dýchavice atď.
Z pohľadu zlepšenia kvality života a udržanie relatívneho zdravia je preto dôležité vypracovať komplexný program intervencie na základe dôkladného vyhodnotenia stavu pacienta. Program intervencie (PPR) by mal zahŕňať individuálny prístup k terapii, cvičenie, vzdelávanie a zmeny správania – jeho  cieľom je zlepšiť fyzickú a psychickú kondíciu osôb s chronickým respiračným ochorením a posilniť zdravie. Zlepšenie kondície znižuje  depresívne a úzkostné symptómy, zlepšuje kvalitu spánku ako aj  znižuje počet  hospitalizácií.
Vypracovanie takého programu vyžaduje multidisciplinárny prístup. Programy by mali  byť obvykle koordinované pneumológom, za spolupráce s fyzioterapeutom, psychológom, diétnou sestrou, sociálnou sestrou apod. Pacienti využívajú  PPR programy (platné pre USA, pozn. redakcie) ambulantne, počas hospitalizácie alebo doma.

Všeobecný pravidlom u pacientov s CHOCHP je zvýšiť uvedomenie pacientov a podporovať aeróbne aktivity, strečing a posilňovacie cvičenia. Dobrým východiskovým bodom je začínať pomaly aeróbne aktivity, prostredníctvom chôdze rozvíjať vytrvalosť, silu a rovnováhu. Všeobecne platí, že pacienti by mali začať s pomalou chôdzou a zvýšiť prejdenú vzdialenosť každý deň, venovať pozornosť dýchavičnosti a zastaveniu/ oddychu kedykoľvek to potrebujú.

Praktické tipy pre pacientov CHOCHP:
⦁    užívajte všetky predpísané lieky na CHOCHP podľa inštrukcií lekára
⦁    použite inhalátor s rýchlo účinkujúcim liekom ( tzv. záchranná liečba) 15 minút pred začatím cvičenia. Majte ho vždy po ruke
⦁    obmedzte dlhodobé sedenie. Vstaňte každých 20 minút a prejdite sa, ak sa dá
⦁    zaraďte cvičenie medzi vaše denné aktivity. Aj malá zmena vám môže zmeniť váš zdravotný stav – miesto toho, aby ste požiadali niekoho o pohár vody vstaňte a prineste si ho
⦁    pri cvičení sa neponáhľajte
⦁    každý ďalší deň vášho cvičenia upevni dosiahnuté výsledky, ktoré sa dostavia po krátkej dobe pravidelného cvičenia
⦁    vždy, keď cítite nedostatok vzduchu, cvičenie prerušte a oddýchnite si. Nikdy nepreceňujte svoje sily
⦁    urobte zahrievacie cvičenie ( niekedy stačí zvýšiť intenzitu bežného pohybu) 15 minút pred samotným cvičením. Najvhodnejší je ľahký strečing
⦁    nezabúdajte na fázu „ vychladnutia"- tzn. Po cvičení zaraďte strečingové cviky alebo len znížte intenzitu vášho cvičenia
⦁    po cvičení aspoň 2 hodiny nejedzte.

Základné typy pre chôdzu:
⦁    začnite s pomalou chôdzou a skúste „pridať" každý deň
⦁    zastavte sa a oddýchnite si, kedykoľvek pocítite nedostatok vzduchu
⦁    pokúste sa zájsť o 1 meter ďalej každý deň; nikdy však nezabúdajte, že musíte prejsť aj cestu spať
⦁    chôdza by mala trvať aspoň 20 minút
⦁    nezabudnite si vziať svoj mobilný telefón; alebo sa prechádzajte s inou osobou.
⦁    Ak používate oxygenátor, dbajte, aby ste sa nepotkli o hadičky a sledujte nerovnosti na ceste/chodníku
⦁    Buďte vždy vhodne obutý a oblečený
⦁    svoje prechádzky limitujte počasím – nie je vhodne, aby ste sa prechádzali pri extrémnych podmienkach – silný vietor, silný dážď, námraza atď.
⦁    V prípade nepriaznivého počasia majte náhradný plán pre pohybovú aktivitu.
Posilňovacie cvičenia hornej časti tela, vrátane použitia ľahkých činiek a odporových (pružných) pásov môže byť užitočné u pacientov s CHOCHP, pretože tieto typy cvičení prispievajú k zvýšeniu svalovej sily dýchacích [svalov.
Zníženie sily kostrového svalstva je jedným z častých mimo pľúcnych nepriamych príznakov CHOCHP; pretože pacienti majú často problém s každodennými činnosťami, ktoré sa týkajú horných končatín, odporúčajú sa ľahké odporové cvičenia so zameraním na svaly ramenného pletenca.  Bolo tiež dokázané, že joga má pozitívny vplyv na funkciu pľúc a ako celkovú schopnosť cvičenia u pacientov s CHOCHP. Dôležité je plánovanie FA počas dňa tak, aby boli pacienti čo najmenej unavení (snáď dopoludnia) – toto zadelenia pomôže udržať konzistenciu cvičenia, čo je dôležité pre zlepšenie celkovej fyzickej zdatnosti
a výsledky sú viditeľné (čo môže viesť k ich motivovať, aby zostali fyzicky aktívni). V prípade, že pacienta je na domácej oxygenoterapii, je dôležité pripomínať, aby pacient používal  kyslík pri činnosti ( s predpísaným prietokom).  Našpúlenie pier a vydychovanie cez ústa môže tiež pomôcť pri fyzickej námahe a môžu  spomaliť rýchlosť dýchania a znížiť dýchavičnosť. Je dôležité inštruovať pacientov, aby nádych bol nos a výdych cez zošpúlené
pery/ústa  dvakrát tak dlho, ako bol nádych. Táto technika je prínosom pre každodenné úlohy, ktoré zahŕňajú zdvíhanie, predklon, alebo chôdzu do schodov.

Referencia:
Promoting Physical Activity and Exercise in Patients With Asthma and Chronic Obstructive Pulmonary Disease
Susan J. Corbridge, PhD, ACNP; Sharmilee M. Nyenhuis, MD
Journal for Nurse Practitioners. 2017;13(1):41-46.


Preklad: team „rozdychajto.sk"


Kašeľ je ochranný dýchací reflex, ktorý odstraňuje z dýchacích ciest neželané častice alebo hlien. Kašľaním   nám telo napovedá, že niečo nie je v poriadku. Nie každý z nás si pri prečítaní názvu lieku všimne tie malé písmenká, ktorými sú častokrát napísané dôležité informácie. Špeciálne lieky, ktoré používame na liečbu kašľa, nám v súčasnosti reklama v televízii alebo časopisoch ponúka v hojnom počte. Sme si však  istý, či   je pre nás práve ten propagovaný ideálny?

Poznáme viac druhov kašľa a práve podľa toho musíme zvoliť ten správny liek. Ak naši blízki, deti trpia napríklad astmou, cystickou fibrózou a iným ochorením dýchacieho traktu, pri ktorom je kašeľ sprievodným znakom, mali by sme ovládať, čo je pre nich to najvhodnejšie.

Kašeľ delíme na produktívny a suchý. Produktívny (vlhký) je charakterizovaný tvorbou a vykašliavaním hlienu vo väčšom či menšom množstve. Tento hlien môže byť hustý či riedky, niekedy aj spenený, jeho farba varíruje od čírej, bielej až po žltú a zelenú. Suchý (dráždivý) je charakterizovaný tým, že je bez vykašliavania. Ak je veľmi intenzívny, môže viesť ak napínaniu na zvracanie a zvracaniu. Veľmi často sa vyskytuje u detí , objavuje sa v skorých ranných hodinách a budí pacienta zo spánku. Práve tento charakter kašľa majú pacienti s bronchiálnou astmou.

Lieky ovplyvňujúce kašeľ sa všeobecne delia na lieky podporujúce vykašliavanie – expektorancia a lieky tlmiace kašeľ – antitusiká.

  • Expektorancia uľahčujú vykašliavanie a tým zlepšujú dýchanie odstránením hlienu z dýchacích ciest (hlien môže vytvárať až prekážku v prietoku vzduchu). Všeobecne uľahčujú vylučovanie hlienu z respiračného traktu tým, že sa hlien  stáva tekutejším a obsahuje vyššie množstvo vody.Podľa farmakologického účinku sa ďalej rozdeľujú na:
  1. sekretolytiká (stimulujú činnosť bronchiálnych žliaz, stimulujú produkciu riedkeho sekrétu,   znižujú viskozitu hlienu v dýchacích cestách)
  2. sekretomotoriká (uľahčujú transport hlienu a jeho odkašliavanie tým, že zvyšujú aktivitu riasinkového epitelu )
  3. mukolytiká  (zrieďujú sekrét sliznice dýchacích ciest, znižujú viskozitu spúta)
  • Antitusiká tlmia dráždenie na kašeľ a užívajú sa pri suchom, neproduktívnom a dráždivom kašli, alebo ak je pacient veľmi vyčerpaný.
  • Kombinované lieky - existujú aj lieky, v ktorých sú kombinované rôzne druhy expektorancií s cieľom uľahčiť vykašliavanie rôznymi mechanizmami.

Aj keď sa zdá, že kašeľ je banálny denný jav, nespoliehajte sa na svoju diagnostiku a v prípade jeho dlhšieho trvania alebo intenzívnejšieho priebehu, navštívte svojho lekára. Aj za „obyčajným kašľom" sa môže ukrývať závažné pľúcne ochorenie, ako je zápal pľúc, nádor pľúc, embolizácia do pľúc, cystická fibróza, astma, CHOCHP či iné ochorenie, ktoré si vyžaduje špeciálnu liečbu a neliečené môže viesť k vážnemu poškodeniu zdravia. 

Mgr. Lucia Schwarzová

Lekáreň Syndipharma, Košice

 

Teofylín spolu s kofeínom a teobromínom je alkaloid, ktorý je bežne prítomný v káve, čaji a kakau. V medicíne ho spolu s aminofylínom poznáme viac ako liek pri rôznych respiračných ochoreniach spojených so zúžením priedušiek. Pôsobia uvoľňujúco na hladké svalstvo priedušiek, pričom v závislosti od ich koncentrácie nastáva bronchodilatácia. Teofylín sa vyznačuje veľmi pozitívnym vplyvom na dýchanie, no jeho hladiny môžu kolísať pri vzájomnom ovplyvňovaní sa pri liečbe inými liekmi, čo môže viesť k zníženiu jeho liečebného účinku alebo vzniku nežiaducich účinkov. Najčastejšie nežiaduce účinky spôsobené teofylínom sú vracanie, hnačky, bolesť hlavy, tras, nespavosť, zvýšený krvný tlak, zvýšenie hladiny cukru a znížená hladina draslíka v krvi.

Existujú však veci, ktorým sa každý z nás môže ovplyvniť, aby predišiel komplikáciám:

Fajčenie -znižuje vylučovanie teofylínu z organizmu, čo môže viesť k objaveniu sa nežiaducich účinkov u pacienta.

Alkohol-môže poškodiť pečeň, čím sa spomaľuje metabolizovanie liekov ( vrátane teofylínu a aminofylínu) a tak môže navodiť toxické účinky liekov v organizme. Nadmerné pitie alkoholu vedie k cirhóze pečene a k jej trvalému poškodeniu

 

Najčastejšie používané lieky, ktoré môžu zvyšovať hladinu teofylínu v krvi sú:*

  • acyklovir (Herpesin, Telviran, Zovirax) -liečba vírusových ochorení. Môžu sa prejaviť nežiaduce účinky ako nevoľnosť, tras, či bolesť hlavy.
  • alopurinol (Milurit) -liečba zvýšenej hladiny kyseliny močovej, napr. pri ochorení nazývanom dna
  • blokátory vápnikových kanálov (Verogalid, Tarka, Cordipin retard)– liečba ochorení srdca. Objavenie sa nežiaducich účinkov bolo pozorované hlavne v kombinácii verapamilu a nifedipínu s teofylínom.
  • karbamazepín (Biston, Neurotop, Tegretol)–liečba epilepsie, záchvatov pri skleróze multiplex a  bolesti nervov. Je potrebné merať hladiny teofylínu v tele pacienta.
  • kortikosteroidy (Prednizon, Hydrokortizon, Medrol, Solumedrol a iné)– široko využívané v liečbe dýchacích ochorení. K vzostupu hladiny teofylínu dochádza najmä pri ich užívaní vo forme tabliet alebo infúzií. Kombinácia týchto liekov môže viesť k zníženiu hladiny draslíka v krvi, preto je potrebné monitorovať hladinu teofylínov ako aj draslíka v krvi. Ak sú ale kortikosteroidy podávané vo forme inhalácií ( sprejová forma alebo inhalácia tzv.práškov), hroziace rizko je minimálne. diuretiká (Furon, Furosemid, Hydrochlorotiazid) – lieky používané na liečbu obličiek ako aj pri ochorení srdca. Ovplyvňujú vylučovanie moču z tela, čím ovplyvňujú hladinu liekov ako  aj vnútorného prostredia organizmu. Je potrebné pravidelné sledovanie hladiny teofylínu a draslíka pri ich dlhodobom používaní.

Pre podrobnejšie informácie o užívaní liekov, ich vzájomnému ovplyvňovaniu sa, si podrobne prečítajte pribalenú Písomnú  informáciu pre používateľa umiestnenú v balení lieku, alebo sa spýtajte svojho lekára či lekárnika. V prípade, že sa u vás objaví niektorý z popísaných nežiaducich účinkov lieku, oznámte to svojmu lekárovi, lekárnikovi alebo zašlite túto informáciu na Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

Tu je link na formulár, kde môžete hlásiť akékoľvek pozorované nežiaduce účinky:

http://www.sukl.sk/sk/bezpecnost-liekov/hlasenie-o-neziaducich-ucinkoch?page_id=536

https://portal.sukl.sk/eskadra/

*použité sú názvy aktívnych látok použitých v lieku alebo názov skupín liekov; zoznam firemných názvov liekov ( uvedené v zátvorke) nemusí byť kompletný, slúži len ako príklad.

 

Mgr. Lucia Schwarzová

Lekáreň Syndipharma, Tr.SNP č.1, Košice

 

 

 

 

1.) Čo je zápal pľúc?

Zápal pľúc (pneumonia), už podľa názvu, je zápalové, spravidla infekčné ochorenie pľúc. Infekcia vyvolaná baktériami, vírusmi alebo u pacientov s oslabenou imunitou aj hubami alebo parazitami, spôsobí vznik zápalového ložiska v pľúcach. Typickými vyvolávateľmi sú pneumokok, hemofily a moraxely. Môžu to však byť aj zlatý stafylokok (hlavne u diabetikov) alebo iné mikroorganizmy. Zápal pľúc okrem anamnézy, odberov krvi a vyšetrenia vykašľaných hlienov, diagnostikujeme hlavne na základe auskultačného nálezu a klasickej RTG snímky hrudníka. V ložisku prebieha zápalová reakcia a vzniká tzv. exsudát. Je to tekutina, ktorá je produktom zápalovej reakcie. Na jej vzniku sa podieľa hlavne množstvo bielych krviniek, ktoré sa v ložisku zhromaždia. Zápal má dôležitý význam v obrane organizmu, avšak zároveň spôsobí, že postihnutá časť pľúc sa nedokáže riadne naplniť vzduchom a je dočasne z dýchania vyradená. Tieto zmeny pacient pociťuje ako slabosť, vyčerpanie a nedostatok vzduchu. Pacient so zápalom pľúc má v typickom prípade taktiež vysoké teploty, kašeľ s vykašliavaním žltých alebo zelených hlienov, niekedy aj s prímesou krvi. Samotné pľúca nemajú nervové zásobenie, ale pohrudnica, blana, ktorou sú pokryté a ktorou je zvnútra pokrytý aj hrudník, ho má bohaté. Ak sa zápal rozšíri na pohrudnicu, pacient začne pociťovať silnú bodavú bolesť, ktorá sa typicky zosiľňuje pri nádychu, kašli a niekedy pri zmenách polohy. 

 

2.) Čo je atypický zápal pľúc?

Atypický zápal pľúc (AZP) je spôsobený tzv. atypickými baktériami, napr. chlamýdiami a mykoplazmami, a niekedy môže mať prejavy atypickej pneumónie zápal vyvolaný vírusmi. Charakteristické pre tento typ zápalu pľúc je, že pacient málokedy vykašliava, kašeľ má skôr dusivý charakter a nebýva sprevádzaný vysokými teplotami. Pri pokročilejších štádiách sa pacient výraznejšie zadýchava pri fyzickej aktivite, napr. chôdzi. Na RTG snímke pľúc býva výrazný nález, čo nezodpovedá negatívnemu nálezu pri auskultácii pľúc. Atypický zápal pľúc sa lieči podľa špeciálnej schémy antibiotikami, ktoré dokážu usmrtiť aj baktérie vo vnútri buniek. AZP sa často vyskytuje v epidémiách, v kolektívoch väčšinou mladších ľudí (internáty, otvorené kancelárie, triedy).  Špeciálnou formou AZP je tzv. legionárska choroba, ktorú spôsobuje baktéria Legionela pneumophila. Je to baktéria, ktorá prežíva v tekutine v nezodpovedne udržiavaných klimatizačných zariadeniach alebo napr. filtroch bazénov. Spôsobuje atypický zápal pľúc s dramatickým priebehom, ktorý ohrozuje pacientov zlyhaním viacerých orgánov. 


3.) Prečo je zápal pľúc nebezpečný?

Pri nedostatočne intenzívnej liečbe alebo nespolupráci pacienta môžu vzniknúť rôzne komplikácie, ktoré môžu mať veľmi závažný až život ohrozujúci priebeh (viď komplikácie).


4.) Musí sa zápal pľúc liečiť v nemocnici?

Liečebný postup závisí od mnohých faktorov ako je vek pacienta, rozsah zápalu, pridružené ochorenia, či pacient posledný mesiac už užíval antibiotiká na akékoľvek ochorenie, či sa už zápal preliečoval tabletovou formou antibiotík a pod. Príklad:  25 ročný pacient, ktorý netrpí inými ochoreniami, zápal pľúc nepostihuje veľký rozsah tkaniva, má možnosť zabezpečiť si kľudový režim v požadovanej dĺžke a je si vedomý nutnosti zodpovedne dodržiavať predpísanú liečbu, vie sa dostaviť sa na požadovanú kontrolu, je možné liečiť ho ambulantne. Dostane antibiotiká, resp. kombináciu antibiotík na domáce liečenie a budú mu odporučené termíny kontrolného RTG pľúc a pľúcneho vyšetrenia. Ak ide o pacienta v staršom veku, ktorý sa zároveň lieči napr. na cukrovku, alebo ochorenie srdca, pravdepodobne sa bude liečiť v nemocnici antibiotikami, ktoré sa podávajú do žily a bude určite prísnejšie sledovaný vzhľadom na môžné komplikácie.


5.) Aké sú možné komplikácie zápalu pľúc?

Zápal pľúc sa môže pri neúčinnej antibiotickej liečbe, alebo ak pacient nerešpektuje pokyny lekára, rozšíriť na pohrudnicu a spôsobiť silné bolesti pri dýchaní. Ku komplikáciám patrí aj vznik pleurálneho  výpotku, tekutiny, ktorá v pohrudničnej dutine, odtláča pľúca od hrudnej steny a znemožňuje im riadne sa nadýchnuť. Malé množstvo sa môže vstrebať, väčšie treba odstrániť (vypustiť z hrudníka cestou pleurálnej punkcie). Takáto tekutina môže byť číra, môže sa však aj infikovať baktériami a vznikne hnisavý výpotok – empyém, vážny problém s nevyhnutnou liečbou v nemocnici a drenážou. Ako všetky vážnejšie infekcie, aj zápal pľúc môže spôsobiť vyplavenie baktérii do krvi a rozšírenie infekcie do ďalších orgánov; pacient má aj vyššie riziko vzniku embólie a trombózy (upchatia žily krvnou zrazeninou). Pri úpornom kašli môže dôjsť k prasknutiu cievky v dýchacích cestách a vykašľaniu krvi.  Pri rozsiahlom zápale pľúc môže celé telo trpieť nedostatkom kyslíka, vtedy je nevyhnutné pacientovi podávať podpornú oxygenoterapiu v nemocnici. 


6.) Dá sa zápalu pľúc predchádzať?

Čiastočne áno. Platia klasické opatrenia proti prechladnutiu. Proti niektorým vyvolávateľom (pneumokok, chrípka) môže vhodné skupiny pacientov zaočkovať praktický lekár. Vyššie riziko ochorenia majú pacienti s iným chronickým ochorením dýchacích ciest a s oslabenou imunitou, ale aj onkologickí pacienti, fajčiari a aj pacienti s gastroezofageálnym refluxom (GER).  U pacientov s GER poriadne nefunguje horný zvierač žalúdka a po príjme nápojov či potravy sa im hlavne v ľahu alebo predklone vracia žalúdočný kyslý obsah do pažeráku a hrdla a malé množstvo sa dostáva aj do dýchacích ciest. Tie sa následne pomaly poškodzujú agresívnou kyselinou. Preto je niekedy pacient od pneumológa odoslaný do gastroenterologickej ambulancie.


7.) Je zápal pľúc nákazlivé ochorenie?

Áno - šíri sa kvapôčkovou infekciou ako ostatné ochorenia dýchacích ciest.  Zvýšená hygiena a vyhýbanie sa stretnutiu s chorými môže mať preventívny vplyv. 


8.) Ako sa zápal pľúc lieči?

Podľa vyvolávateľa sa lieči buď antibiotikami alebo antivirotikami. Antibiotiká sa často používajú aj v kombinácii. Ak je pacient hospitalizovaný, podávajú sa hlavne v úvode liečby do žily s neskorším prechodom na tabletovú formu. Používajú sa aj doplnkové lieky ako napríklad preparáty na vykašliavanie alebo napríklad utlmenie kašľa. Niekedy musí lekár siahnuť po inhalačných liekoch, ktoré rozširujú priedušky a kortikoidoch, ktoré tlmia podráždenie dýchacích ciest. V prípade, že pravidelne užívate lieky na liečbu oochorenia pľúc (napr.astma alebo CHOCHP), svoju liečbu svojvoľne neprestaňte užívať a poraďte sa so svojim lekárom.


9.) Je pravda, že aj chrípka môže spôsobiť zápal pľúc?

Áno, stáva sa to, a to nielen u detí a starších pacientov. Často napáda aj mladých ľudí v produktívnom veku a tehotné ženy. Chrípkové zápaly pľúc patria medzi zápaly pľúc s najťažším priebehom.


10.) Čo ak dostanem zápal pľúc opakovane?

Pacienti s oslabenou imunitou mávajú sklon k infekciám dýchacieho systému s ťažším priebehom. Pri ich liečbe býva konzultovaný imunológ, ktorý odporučí podpornú liečbu na ovplyvnenie imunity. Ak sa však napríklad u chronického fajčiara objavujú zápaly pľúc, ktoré sú stále lokalizované v tej istej časti pľúc, je potrebné urobiť doplňujúce vyšetrenia (napr. CT hrudníka). Môže to byť signálom, že u pacienta je prítomné iné základné ochorenie pľúc, napríklad bronchiektázie (rozšírené priedušky, v ktorých sa zvykne infekcia udržiavať) alebo nádorové ochorenie.

Zápal pľúc patrí medzi vážnejšie infekčné ochorenia u detí aj dospelých, ale pri dobrej spolupráci pacienta s lekárom je možné ich úspešne a bez následkov riešiť. 


MUDr.Katarína Dostálová


Pneumológ


KPF I. SZU, UN Bratislava



 

Každý rok sa opakuje ten istý scenár. Záplava pacientov v čakárňach pediatrov, praktických lekárov pre dospelých a pneumológov. Spoločným menovateľom je väčšinou suchý dráždivý a záchvatovitý kašeľ, niekedy spojený až s pocitom napínania na zvracanie. Teploty bývajú len mierne zvýšené . Ak vám lekár urobí rýchly test na CRP, takisto je väčšinou negatívny alebo len mierne zvýšený. V ťažších prípadoch  môžu pacienti pociťovať nedostatok vzduchu a pískanie na hrudníku,  zadýchavať sa pri chôdzi a niekedy aj pri bežnej aktivite. Často je rozuzlením tzv. sérologické vyšetrenie krvi, ktoré potvrdí infekciu chlamýdiami alebo mykoplazmami. 

O čo vlastne ide?

 Chlamydia pneumoniae a Mycoplasma pneumoniae sú tzv. atypické baktérie. Patria medzi gram-negatívne baktérie a „atypickými" sa nazývajú pre to, že sa správajú inak ako „bežné" baktérie, ktoré spôsobujú infekcie dýchacích ciest. Nevedia si samé vytvárať energiu a na jej zabezpečenie využívajú bunky výstelky dýchacích ciest, na ktorých takto parazitujú. Prežívajú vo vnútri buniek a práve preto sú ťažko zistiteľné bežnými metódami a takisto pri liečbe nezaberá  veľa z bežne používaných širokospektrálnych antibiotík. Spôsobujú infekcie dýchacích ciest, najčastejšie zápaly priedušiek a pľúc, môžu však byť pôvodcom aj zápalu prinosových dutín a iných orgánov.  Často sa vyskytujú formou menších epidémii, postihujú celé kolektívy, napríklad v otvorených kanceláriách, triedach alebo na internátoch. Môžu skomplikovať priebeh a zhoršiť stav pacientom, ktorí sa liečia na iné, chronické respiračné ochorenia (astma, chronická obštrukčná choroba pľúc, pľúcna fibróza a pod.).  Pacienti sa často trápia niekoľko týždňov, kým sa dočkajú správneho stanovenia diagnózy. 

Ako sa diagnóza zistí?

Klasické výtery alebo bakteriologické vyšetrenie vykašľaných hlienov nie je dostatočné na zistenie atypických pôvodcov infekcie. Na ich potvrdenie existujú špeciálne sety na výter z nosohltana, týmto vyšetrením sa však tiež pôvodca zistí málokedy. Preto sa v diagnostike najviac využíva sérológia, to znamená stanovenie protilátok proti chlamýdiám a mykoplazmám v krvi. Väčšinou nám povie, či sa jedná o aktívnu infekciu (práve prebiehajúcu), doznievajúcu, alebo či ide o už prekonané ochorenie. Lekár sa však musí riadiť hlavne „sedliackym rozumom",  alebo inak povedané „liečiť pacienta, nie papier". Ide o to, že niektorí pacienti majú aj po dobratí antibiotík a normalizácii stavu ešte vysoké protilátky a výsledok môže byť  mätúci. Preto treba výsledok tohto vyšetrenia hodnotiť prísne individuálne, posúdiť najskôr to, či a aké ťažkosti má pacient a na základe získaných informácii interpretovať výsledok sérologického vyšetrenia. Ak pacient dobral antibiotiká, má sa dobre a protilátky sú ešte vysoké, ide o variant odpovede imunitného systému na tento typ infekcie. Každý pacient sa totiž s chlamýdiami a mykoplazmami vysporiadava iným tempom. Preto sa niekedy protilátky opakovane kontrolujú. 

A čo s pretrvávajúcim kašľom?

Suchý, dráždivý a vyčerpávajúci kašeľ často trvá aj po preliečení infekcie antibiotikami. Je to spôsobené tým, že atypické baktérie vedia v dýchacích cestách navodiť stav podobný astme, s pískaním na hrudi a zvýšenou  dráždivosťou priedušiek pri rôznych podnetoch,  ako je napríklad chladný vzduch alebo fyzická aktivita. Ak si s takýmto pacientom praktický lekár nevie rady, po tom, čo sa vyskúša celý arzenál liekov na zastavenie kašľa, pošle pacienta väčšinou k pneumológovi. Ten pacientovi okrem RTG snímky urobí spirometrické vyšetrenie, ktoré môže povrdiť práve už spomínanú situáciu, teda stav podobný prieduškovej  astme.  Ak zhodnotí , že pacient má podobný problém, môže pacientovi predpísať špeciálne inhalačné lieky, ktoré väčšinou obsahujú tzv. betamimetikum (látku na roztiahnutie priedušiek), kortikoidy (protizápalové liečivá) alebo ich kombináciu. Pacientovi najskôr dôkladne vysvetlí, ako uvedený liek inhalovať.  Úspešnosť takýchto liečiv je väčšinou vysoká, kašeľ vymizne do niekoľkých dní. 

Sú chlamýdie a mykoplazmy nebezpečné?

Ak pacient rád „googli" a vyhľadáva informácie cez internet, niekedy sa v tom množstve nevie zorientovať , správne si ich význam interpretovať a hlavne posúdiť ich dôveryhodnosť. Podľa odborných odporúčaní  Českej lekárskej spoločnosti J.E.Purkyně a aj iných odborných spoločností sa informácie o tom, že infekcia chlamýdiami spôsobuje infarkt srdcového svalu, urýchľuje aterosklerózu a vyvoláva roztrúsenú sklerózu, nepotvrdili serióznymi štúdiami a považujú sa za dezinformácie. Niektorí pacienti tomu však neveria a tlačia na ošetrujúceho lekára, aby im predpisoval antibiotiká až kým sa protilátky v ich krvi neznormalizujú. Tento postup však nie je správny, nakoľko väčšinou má viac negatívnych,  ako pozitívnych účinkov a pacienti si ním zbytočne narušujú prirodzenú bakteriálnu flóru v tele. 

Záverom možno povedať, že chlamýdie a mykoplazmy spôsobujú  nepríjemné a dlho sa vlečúce problémy, nepredstavujú však vo väčšine prípadov vážnejšie nebezpečenstvo a pri správnej liečbe pacient boj s nimi s pomocou lekára vyhráva. Ich súvislosť so závažnými  ochoreniami kardiovaskulárneho a nervového systému sa nepotvrdila a preto z nich netreba robiť zbytočného strašiaka a pripisovať im väčší význam, než im skutočne prináleží. 

MUDr.Katarína Dostálová
Pneumológ
KPF I. SZU, UN Bratislava

Skúsenosti z našich ambulancií hovoria za všetko. Každý pľúcny lekár má svojich „vzorných astmatikov" a „neposlušných alebo problémových". Astma je totiž ochorenie, ktoré si viac ako mnohé iné vyžaduje spoluprácu pacienta pri liečbe. My, lekári, sa snažíme astmatikov vzdelávať, aby vedeli, čo robiť v určitých konkrétnych situáciách a ako na ne vedieť správne a samostatne reagovať. To však dokáže len časť pacientov. U tej druhej časti sme radi, keď prídu aspoň raz ročne na kontrolu. Jednou z príčin tohto ich správania môžu byť mnohé mýty, ktoré sa o astme a jej liečbe medzi pacientmi tradujú. Vďaka nim sa liečba astmy stáva nezmyselným strašiakom. 

Mýtus č.1

Po preliečení akútneho vzplanutia astmy (tzv. exacerbácie) a pri dobrom stave pacienta netreba v liečbe pokračovať.
Astma je chronické zápalové ochorenie a lekár sa liečbou snaží udržať tento zápal pod kontrolou. Pre liečbu astmy je typická tzv. step down terapia, čo v praxi to znamená, že lekár (pneumológ alebo alergológ) po ukľudnení a stabilizovaní ochorenia postupne dávky ako aj zloženie liečby redukuje na minimálne množstvo lieku/ov, pri ktorom je možné „držať ochorenie na uzde". V liečbe je potrebné pokračovať aj v prípade, že sa cítite dobre.

Mýtus č.2

Z kortikoidov používaných pri liečbe astmy sa priberá a vzniká akné.
Kortikoidy, lieky hormonálnej povahy, ktoré účinkujú protizápalovo a protialergicky, môžu síce spôsobiť vznik závažných nežiaducich účinkov, ale platí to len v prípade dlhodobej chronickej liečby vyššími dávkami systémových kortikoidov (t.j. v tabletovej alebo injekčnej forme). Pri liečbe kortikoidnými tabletami, ktoré užívajú napríklad aj pacienti s ochoreniami obličiek alebo s reumatoidnou artritídou, pacient dostáva miligramy kortikoidov, ktoré sa vstrebávajú do krvného obehu v plnej miere a spôsobujú vyššie uvedené, aj mnohé iné nežiaduce účinky. Po tomto type liekov siaha váš lekár len v prípade, že u vás dôjde k akútnemu vzplanutiu astmy a inhalačná liečba nepostačuje. Takáto nárazová liečba trvá väčšinou týždeň až 10 dní a systémové nežiaduce účinky sa za takú krátku dobu prejaviť nestihnú. Pri inhalačnej liečbe astmy pacient kortikoidy užíva len lokálne, t.j. vdychuje ich do pľúc priamo na miesto ich určenia. Sú to mikrogramy liečiva, do krvného obehu sa dostane len minimálne percento kortikoidu. Takáto liečba je dlhodobo pre pacienta bezpečná.

Mýtus č.3

Z inhalácie antiastmatického lieku je pacient chronicky zachrípnutý.
Tento nežiaduci účinok bol skutočne pri použití niektorých ( predovšetkým práškových) inhalačných preparátov popísaný. Je však úlohou lekára spolu s pacientom „ušiť liečbu astmy na mieru" a nájsť preparát, ktorý bude pacientovi vyhovovať po všetkých stránkach. Často tento nežiaduci účinok súvisí s nezvládnutím inhalačnej techniky. Môže to byť zapríčinené lekárom, ktorý pacientovi nedostatočne vysvetlí inhalácie. Často sa však pacient sám hanbí opýtať alebo priznať, že mu inhalácia robí problémy alebo postupom času začne inhalácie "flákať”. Pri inhalátoroch s obsahom kortikoidov netreba zabúdať na vypláchnutie úst - kortikoid nahromadený na sliznici môže znižovať obranyschopnosť sliznice a viesť k vzniku plesňovej infekcie, tzv. kandidózy.

Mýtus č.4

Počas inhalácie z práškového inhalátora nič necítiť, inhalátor neobsahuje žiaden liek.
Treba si uvedomiť, aké pokroky urobil v posledných desaťročiach farmaceutický priemysel v snahe čo najviac zvýšiť spoluprácu pacienta pri liečbe. Veľkosť vdychovaných častíc je minimálna a sú uspôsobené tak, aby sa dostali do celých dýchacích ciest / pľúc. Ak neveríte, že inhalujete skutočný liek, skúste niekedy inhalovať cez tmavú tkaninu. V prípade, že máte pocit, že liek ( hlavne na roztiahnutie priedušiek) neúčinkuje tak, ako má, môže vám lekár urobiť tzv. bronchodilatačný test. Ide o krátke vyšetrenie, pri ktorom sa porovnajú spirometrické ukazovatele pred a 15 min po liečbe. V číslach uvidíte, aký účinok má inhalačný liek.

Mýtus č.5

Pri akútnom ochorení, napr. vírusové ochorenie dýchacích ciest, by mal pacient inhalačnú liečbu vynechať.
Takto koná veľa pacientov, neuvedomujúc si, že sa vystavujú riziku akútneho vzplanutia astmy (exacerbácii). Treba si zapamätať: pri viróze dýchacích ciest, angíne a ďalších bežných infekciách je potrebné v inhalačnej liečbe pokračovať, prípadne po dohovore s lekárom dávku inhalačných liekov dokonca zvýšiť. Takto predídete tomu, aby banálna vírusová infekcia dýchacích ciest viedla k exacerbácii astmy.

Mýtus č.6

Fajčenie neovplyvňuje u pacientov s astmou ich zdravotný stav ani účinnosť liečby.
V praxi sa často stretávame s astmatikmi – fajčiarmi. Treba povedať, že príčinou astmy skutočne nie je fajčenie ( na rozdiel od chronickej obštrukčnej choroby pľúc), avšak na jej priebeh a prognózu má mimoriadne negatívny dopad a u chronických dlhodobých fajčiarov sa v dýchacích cestách začnú objavovať tie isté zmeny fajčiarskej bronchitídy ako u bežných fajčiarov.

Mýtus č.7

Astmatik by sa mal vyhýbať fyzickej aktivite.
Astmatik, ktorý je na svoju liečbu dobre nastavený a spolupracuje, sa môže pokojne stať olympijským šampiónom, o bežnom pravidelnom športovaní ani nehovoriac. Potrebné je skôr zvážiť vytrvalostné aktivity napr. v mraze, kedy môžu byť dýchacie cesty dráždené chladom; bežné vychádzky v mraze by uškodiť nemali, skôr naopak. Problémom môže byť tiež kúpanie v chlórovanej vode, kde sa nad hladinou vytvára film, ktorý môže dráždiť dýchacie cesty. Z tohto vyplýva, že vhodne zvolený šport u dobre nastaveného astmatika je vhodný a jeho zdravotný stav ovplyvňuje pozitívne. Potrebné je nosiť so sebou pohotovostný liek-tzv. uvoľňovač, v prípade, že by došlo k zhoršeniu dýchania.

Určite existuje ešte množstvo ďalších mýtov o astme. Našou snahou bude postupne ich zhromaždiť a spracovať, aby sme pacientom pomohli zorientovať sa v obrovskom množstve informácii, ktoré sú v dnešnej dobe k dispozícii. Hlavným zdrojmi informácii by mal byť jednoznačne dialóg pacienta s jeho ošetrujúcim lekárom, vedený v priateľskom a otvorenom duchu.

MUDr.Katarína Dostálová
Pneumológ
KPF I. SZU, UN Bratislava

Túto otázku si kladie mnoho pacientov trpiacich na astmu. Astma sa nám môže pripomenúť vtedy, keď to najmenej očakávame, napríklad na lyžovačke, keď to preženieme s pohybom na mraze alebo na letnej dovolenke ako reakcia na klimatizáciu. Toto sú najčastejšie príklady situácií z bežného života, ktoré môžu vyprovokovať akútny astmatický záchvat. Prvý astmatický záchvat väčšinou pacienta šokuje a spravidla sa končí na pohotovostnej ambulancii. U niektorých astmatikov sa však nemusí typický astmatický záchvat objaviť nikdy a jediným, čím na seba astma upozorňuje, je dráždivý kašeľ. Väčšina pacientov sa postupne naučí, ako sa počas záchvatu správať a aké zásady treba dodržiavať, aby ho dokázali zvládnuť aj bez nutnosti zásahu lekára.

V prvom rade je potrebné vedieť, ako astmatický záchvat vyzerá. Pacient náhle začína cítiť dušnosť, pocit nedostatku vzduchu. Má silné dráždenie na kašeľ a pocit zovretia hrudníka. Pri výdychu počuť piskoty alebo vŕzgavý zvuk. Sprievodnými javmi takejto udalosti býva aj búšenie srdca, psychické napätie až pocit strachu a potenie. Niekedy sa vyskytuje tras celého tela, prípadne svalové kŕče. Tieto ťažkosti sa u astmatikov vyskytujú hlavne v noci a skoro ráno. Je to dané určitými hormonálno-nervovými procesmi, ktoré sa v tomto čase dostávajú do popredia, a ktorých podrobnejšie vysvetľovanie nie je pre účel tohto článku potrebné. V prípade, že zažijete podobnú udalosť, je potrebné mať zautomatizovaný postup, čo v takejto situácii robiť.

Skúsme si liečbu akútneho astmatického záchvatu zhrnúť do niekoľkých základných krokov:

 

1.) Zachovajte kľud - je to ťažké, ale pokúste sa zachovať čo najväčšiu duchaprítomnosť (chladnú hlavu) a odvrátiť paniku. Ako to už v živote býva, ani v tejto situácii by sme ňou nič nevyriešili.

2.) Otvorte okno, resp. vyjdite na vzduch; to znamená, že sa pokúsite dostať niekde, kde je vo vzduchu vyššia koncentrácia kyslíka ako v uzavretej miestnosti. Pobyt v uzavretom priestore by aj po psychickej stránke situácii neprospel. 

3.)Zaujmite správnu polohu – a to tak, aby ste čo najefektívnejšie využívali svaly nápomocné pri dýchaní a neobmedzovali možnosti pohybu hrudníka. Je hlavne potrebné vyhnúť sa polohe v ľahu. Všetky dýchacie svaly, vrátane pomocných, sa budú môcť zapojiť, ak sa posadíte do mierneho predklonu a lakťami sa opriete o kolená.

4.) Použite svoj uvoľňovací liek – liek je vo forme inhalačného spreja a jeho účinok sa prejaví rýchlo ( do 5 minút po vdýchnutí). Uvoľňovač svojím účinkom rozširuje stiahnuté priedušky, čím sa pacientovi vo veľmi krátkom časovom intervale uľaví. Dôležité je uvedomiť si, že pacient, ktorý má aktuálne ťažkosti, má zmenené dychové parameter, a preto by mal používať lieky na akútne uvoľnenie priedušiek v sprejovej forme alebo cestou nebulizácie (elektrického inhalátora).

Vo väčšine prípadov použitie 1-2 dávok uvoľňovacieho lieku zabezpečí zlepšenie klinického stavu. V niektorých prípadoch si však stav vyžaduje podanie ďalších dávok uvoľňovača a súčasne zvýšiť dávku liekov kontrolujúcich vlastný alergický zápal (kortikoidy). Poučený a skúsený astmatik už vie, že astmatický záchvat môže mať široké spektrum prejavov a premenlivý priebeh, čo si vyžaduje mať doma určitý "arzenál” liekov a pomôcok. Ak ste astmatik – začiatočník, mal by Vám "rýchlokurz” na túto tému poskytnúť Váš ošetrujúci lekár. 

5.) Zvýšenie dávky kortikoidov – zvýšenie dávky tzv. kontrolórov, a to vo forme inhalácií ( zvýšením dávky už podávaných kortikoidov) alebo v tabletovej, tzv. systémovej forme. Je to ďalším bodom v domácej liečbe, ak nestačil postup uvedený v bodoch 1-4.

V súčasnej dobe je možné, ak používate liečbu kombinovanm preparátom ( uvoľňovač aj kontrolór v jednom inhalátore), zvýšiť dávku kortikoidu a  lieku na uvoľnenie naraz v jednej inhalácii. Koncept udržiavacej a uvoľňovacej liečby sa v súčasnosti začína viacej využívať (na túto možnosťsa informujte u svojho lekára).

 Kortikoidy vám predpíše lekár pri osobnej návšteve a poučí vás , v ktorej situácii ich máte užívať. Skúsenejší pacienti ( dobre spolupracujúci alebo pacienti s dlhoročnou diagnózou astmy) po dohovore s lekárom už vedia sami s týmito liekmi pracovať. Väčšinou ide o liek s účinnou látkou prednisone ( komerčne dostupný ako Prednison tbl.). Vo väčšine prípadov pacienti užívajú 15-20 mg denne v jednej rannej dávke, v celkovom trvaní 7-10 dní. Za takýto čas väčšinou dôjde ku výraznému zlepšeniu stavu a zároveň nestihne prísť k rozvoju závažnejších nežiaducich účinkov, ktoré sa vyskytujú pri dlhodobej liečbe.Ak si kortikoidy pacient naordinuje sám, resp. má ich na takúto situácie predpísané, je potrebné o tom pri najbližšej kontrole informovať lekára, aj napriek dobrému efektu domácej liečby.

6.) V prípade neúspechu všetkých uvedených opatrení z kategórie "čo môžem urobiť pre seba sám”, dochádza na rad hospitalizácia. U pacientov, ktorých stav sa zhoršuje dramaticky väčšinou prebehne pomocou formou hospitalizácie, cestou rýchlej lekárskej služby a centrálneho príjmu v nemocnici. Na tomto mieste poskytnú neodkladnú zdravotnú starostlivosť a následne pacienta hospitalizujú na pľúcnej, prípadne internej klinike. V prípade, že pacient napriek ťažkostiam navštívi svojho odborného lekára v ambulancii, dostane tzv. návrh na hospitalizáciu a s ním sa hlási na príslušnom pracovisku. V nemocnici pacienta čaká komplexná liečba, ktorá pozostáva z inhalácie kyslíka, tzv. nebulizácie "uvoľňovačov”-špeciálna forma inhalácie, pri ktorej sa zo strany pacienta nevyžaduje výrazná spolupráca, nakoľko inhaluje cez masku alebo náustok. Ďalej sa pokračuje v liečbe kortikoidmi, ktoré pacient dostáva pomocou vnútro žilových infúzii. V prípade sprievodnej infekcie dostáva pacient antibiotiká alebo antivirotiká. Zároveň starostlivosť smeruje aj k liečbe sprievodných ochorení pacienta, nakoľko astma aj jej liečba dokážu výrazne ovplyvniť ich priebeh (napr. vysoký krvný tlak, cukrovka, srdcové zlyhávanie atď.). U malého percenta pacientov má astma tendenciu prebiehať veľmi komplikovane a je veľmi ťažko kontrolovateľná liečbou. Takýto pacienti môžu v prípade komplikácii skončiť aj na jednotkách intenzívnej starostlivosti, alebo na ARO. Sú to však zriedkavejšie prípady, u ktorých väčšinou paralelne prebieha aj viac chronických ochorení dýchacieho alebo aj iných systémov. Často majú závažnejšie poruchy imunity alebo iný závažný zdravotný handicap.

Astma je ochorenie, pre ktoré je charakteristická mimoriadna variabilita. Dobre liečený a spolupracujúci pacient o nej nemusí ani vedieť úplne "encyklopedicky” všetko, avšak mal by poznať aj jej "odvrátenú tvár”, aby vedel, prečo sa oplatí byť s ňou "za dobre”. A každý pacient liečený na bronchiálnu astmu by mal mať aspoň základný prehľad o tom, čo robiť v situácii, keď príde záchvat a lekár nie je nablízku.

MUDr.Katarína Dostálová
Pneumológ
KPF I. SZU, UN Bratislava

 

Astma je chronické ochorenie, ktoré nevieme vyliečiť ako napríklad angínu. Cieľom podávaných liekov a iných terapeutických postupov je dostať ochorenie pod čo najlepšiu kontrolu tak, aby neovplyvňovalo naše každodenné aktivity a nemenilo kvalitu života.

Každý astmatik sa môže dostať do stavu akútneho záchvatu. Ako už bolo spomínané, každý jeden pacient, ktorému bola stanovená diagnóza bronchiálnej astmy, musí mať určený tzv. uvoľňovací liek. Lekár musí pacientovi určiť konkrétny liek a naučiť ho inhalovať *

*poznámka autora (inhalačné spreje sú ako jediná prenosná inhalačná pomôcka odporúčané medzinárodnou smernicou na liečbu astmy GINA. Aj keď pacient bežne používa svoj liek cestou práškového inhalátora, vzhľadom na odporúčania na liečbu akútneho stavu musí mať zvládnutú inhalačnú techniku na sprej).

Po použití uvoľňovacieho lieku sa jeho účinok sa prejaví rýchlo ( do 5 minút po vdýchnutí). Uvoľňovač svojím účinkom rozširuje stiahnuté priedušky, čím sa pacientovi vo veľmi krátkom časovom intervale uľaví. Dôležité je uvedomiť si, že pacient, ktorý má aktuálne dýchacie ťažkosti, má zmenené dychové parameter, a preto by mal používať len lieky na akútne uvoľnenie priedušiek v sprejovej forme alebo cestou nebulizácie, prípadne v nemocnici lieky podávané vo forme injekcie.

Pri akútnom astmatickom záchvate je niekedy náročné správne skoordinovanie inhalácie a vlastného nádychu a opakované neúspešné pokusy o inhaláciu spreja môžu byť vyriešené použitím tzv. spaceru – inhalačného nadstavca. Jeho použitie sa odporúča aj na bežné podávanie liečby u starších ľudí a detí, čím sa zabezpečí dostatočné dodanie lieku do pľúc. Spacer alebo aerochamber alebo jednoducho inhalačný nadstavec môže predpísať lekár na recept na zdravotnú pomôcku ( viď sekciu Inhalačný nadstavec – spacer)

Vo väčšine prípadov použitie 1-2 dávok uvoľňovacieho lieku zabezpečí zlepšenie klinického stavu. V niektorých prípadoch si však stav vyžaduje podanie ďalších dávok uvoľňovača a súčasne zvýšenie dávku liekov kontrolujúcich vlastný alergický zápal (kortikoidy). Podľa najnovších výskumov by pacient s dobre kontrolovanou astmou nemal mať astmatický záchvat. V prípade opakovanej potreby použitia uvoľňovacej liečby bolo dokázané, že vlastný alergický zápal nie je dostatočne kontrolovaný a preto bude potrebné zvýšiť dávku inhalačného kortikoidu, event pridanie ďalšej protizápalovej liečby.

SMART koncept liečby astmy

V súčasnej dobe sú na našom trhu dostupné 2 kombinované inhalačné lieky ( inhalačný kortikoid a dlho účinkujúci B2mimetikum s rýchlym nástupom účinku), ktoré je možné použiť na udržiavaciu liečbu astmy a súčasne použiť na úľavovú/uvoľňovaciu liečbu (MART z anglického "Single Inhaler MAintenance and Reliever Therapy” čo znamená "udržiavacia a úľavová liečba astmy v jednom inhalátore” ).

U týchto prípravkov je možné v čase zhoršenia sa príznakov astmy okrem bežnej tzv. udržiavacej liečby použiť ich aj mimo bežnú dávkovaciu schému až do dosiahnutia želaného efektu. Oba lieky majú stanovenú maximálnu dennú dávku. Po poučení pacienta a zhodnotení jeho nálezov lekár vypracuje osobný plán liečby akútneho zhoršenia astmy. V tomto pláne umožní používať podávanú liečbu konceptom SMART. Je dôležité presne stanoviť počet dní, počas ktorých pacient sám riadi svoju liečbu. V prípade prekročenia povolených dní a nedostatočného zlepšenia klinického stavu je potrebnépostupovať ďalej po dohovore so svojim alergológom alebo pneumológom.

MUDr.Katarína Dostálová
Pneumológ
KPF I. SZU, UN Bratislava